Svet čelí hlbokej demografickej kríze. Problém je o to závažnejší, že sa týka celého sveta, nielen jeho bohatej časti (problému sa venoval aj dátový analytik Stephen J. Shaw). Podľa odhadov by Čína mohla do roku 2100 prísť o viac ako polovicu svojej populácie, čo predstavuje stratu 800 miliónov ľudí. Teda prispievateľov do hospodárstva. Južná Kórea, ktorá sa už dnes nachádza v kritickej fáze demografického poklesu (počet narodených detí pripadajúcich na jednu ženu v plodnom veku je 0.81), očakáva zmenšenie populácie až o 60 %. Tento problém, ktorý je v Južnej Kórei najvýraznejší na svete, nezastavilo ani 210 miliárd amerických dolárov vynaložených za posledných 16 rokov v snahe zvýšiť pôrodnosť. No zatiaľ sa zdá, že dosiaľ používané finančné stimuly do veľkej miery nefungujú. Tieto údaje nie sú len čísla; predstavujú milióny pracovných miest, stratené príležitosti a neudržateľnú záťaž pre dôchodkové systémy.
Súčasná miera pôrodnosti klesá hlboko pod hranicu reprodukcie takmer na celom svete. Kým ešte pred pár desaťročiami ženy rodili priemerne 4 až 5 detí, dnes má väčšina krajín pôrodnosť nižšiu ako 2,1 dieťaťa na ženu – čo je minimálna úroveň potrebná na udržanie stabilnej populácie. Situácia je obzvlášť znepokojujúca v Európe, Severnej Amerike a Ázii. Niektorí odborníci nazývajú súčasný depopulačný trend „demografickou časovanou bombou“.
Keď ideológia depopulácie označuje deti ako ekologickú záťaž
Jedným zo znepokojujúcich naratívov je predstava, že mať deti je ekologickou záťažou. Francúzska agentúra AFP napríklad zverejnila tabuľku, podľa ktorej by jedno menej narodené dieťa „ušetrilo“ 60 ton CO₂ ročne (to zodpovedá ročnej spotrebe 25-tisíc litrov nafty za rok, čo určite jedno dieťa nespotrebuje ani v tej najkonzumnejšej rodine). Táto logika je však nebezpečná. Planéta podľa odborníkov dokáže uživiť aj 10 – 11 miliárd ľudí. Problémom je skôr spôsob konzumácie zdrojov, nie samotná veľkosť populácie – naša planéta neuživí 10 až 11 miliárd obyvateľov, ktorí chcú žiť americkým štýlom života. Téma depopulácie teda nie je ekologický problém, ale morálny. V jej centre leží cnosť striedmosti.
Medziročne o 6000 obyvateľov Slovenska menej
OSN odhaduje, že počet pôrodov na ženu bol globálne v roku 2024 zhruba 2,25 (záchovná hranica je 2.1). Jediným regiónom, ktorý významným spôsobom drží ľudstvo nad touto hranicou, je subsaharská Afrika s 1,2 miliardy obyvateľov a 4,3 pôrodu na ženu. Aj tam tento ukazovateľ za ostatných 50 rokov klesol o viac ako tretinu.
Počet ľudí nad 65 rokov v EÚ vzrastie z 96 miliónov v roku 2023 na 130 miliónov v roku 2050. Pracujúcich bude pritom ubúdať – do konca tohto storočia sa ich počet zmenší až o 60 miliónov. Zatiaľ čo v roku 2023 boli v Únii na jedného seniora zhruba traja pracujúci, v roku 2050 ich bude dvojnásobne menej, keď sa číslo zmenší len na 1,7 pracujúceho človeka.
Na Slovensku už istý čas zaznamenávame celkový úbytok obyvateľov – k 30. septembru 2024 bolo na Slovensku o vyše 6-tisíc ľudí menej ako rok predtým. Pokles sa deje už niekoľko rokov za sebou.
OSN kedysi odhadovala, že svetová populácia dosiahne vrchol 11 miliárd v roku 2100 a potom bude postupne klesať. Informácie z lekárskeho časopisu Lancet hovoria, že do roku 2100 bude počet obyvateľov sveta 8,8 miliardy, pričom najvyšší počet – približne 9,7 miliardy – dosiahne už v roku 2064.
OSN: Nejde o problém, ale výsledky 30-ročného úsilia
Organizácia spojených národov (OSN) sa už 30 rokov snaží o znižovanie pôrodnosti a počtu obyvateľov Zeme – začala v septembri v roku 1994 Medzinárodnou konferenciou o populácii a rozvoji v Káhire. Túto konferenciu založila v roku 1927 americká aktivistka v oblasti antikoncepcie a kontroly pôrodnosti Margaret Sangerová (známa aj svojimi rasistickými a eugenickými postojmi). Založila tiež organizácie, ktoré sa neskôr vyvinuli do súčasnej Planned Parenthood – najväčšieho poskytovateľa potratov v USA.
Na káhirskej konferencii boli ústrednými témami kontrola pôrodnosti a plánovanie rodičovstva, pričom dôraz padal na takzvané moderné antikoncepčné metódy – kondómy, antikoncepčné tabletky, vnútromaternicové telieska či sterilizácia. V roku 2022 sa OSN vo svojej publikácii pochválila pokrokom vo „svetovom plánovaní rodiny“ – dozvedeli sme sa v nej aj to, že antikoncepciu používa viac žien ako v 90. rokoch – aktuálnych 45% oproti 35 v roku 1990 (pritom počet žien v reprodukčnom veku vzrástol z 1,3 miliardy na 1,9 miliardy čiže počet žien používajúcich modernú antikoncepciu sa takmer zdvojnásobil – zo 467 miliónov v roku 1990 na 874 miliónov v roku 2021). Podľa mapy z tejto štúdie korelujú oblasti, kde sa najviac používa antikoncepcia s oblasťami, kde sa rodí najmenej detí.
Koreňom nízkej pôrodnosti je masové odmietanie detí, ktoré umožňuje realizovať dostupnosť a užívanie antikoncepcie. Potvrdzuje to aj výskum akademikov z Washingtonskej univerzity, ktorý na dátach rozvojových krajín ukázal, že najväčší vplyv na znižovanie miery pôrodnosti má práve rozšírené používanie antikoncepčných prostriedkov.
„Riešenia“ aj riešenia
Niektorí autori navrhujú ako riešenie demografickej zimy sporenie si na dôchodok, predlžovanie veku odchodu do dôchodku či imigráciu. To prvé je iste dobrá vec, na súčasné dôchodkové systémy sa nemožno spoľahnúť – budúci dôchodci budú chudobnejší ak si sporiť nebudú. To druhé sa dá realizovať len do určitej miery, nakoľko si ťažko predstaviť 70-ročného zvárača v prístave či dlaždiča plniaceho plány na 100%. Imigrácia nie je reálnym riešením najmä z dôvodu, že problém nízkej alebo klesajúcej pôrodnosti je celosvetový (viď mapy v dokumente S. J. Shawa) a výsledkom migrácie bude odliv obyvateľov z chudobných častí sveta do bohatších a zásadný prepad životnej úrovne (nehovoriac o problémoch spojených s fenoménom trhania rodín migrantov, kedy časť zostáva v domácej krajine, ako aj s inkulturáciou presťahovalcov).
Catherine Ruth Pakaluk, odborníčka na sociálnu a ekonomickú politiku, upozorňuje na potrebu komplexného prístupu k riešeniu tejto problematiky. ‚Rodiny s deťmi sú životnou silou štátu, obohacujú svet svojimi cnosťami.‘ Vo svojich záveroch hovorí, že na zvrátenie poklesu pôrodnosti je potrebná robustná náboženská sloboda, t.j. umožnenie náboženským inštitúciám vychovávať a vzdelávať deti.
Pakaluk vo svojom rozsiahlom článku hovorí o tom, že podiel amerických žien vo veku 40-44 rokov, ktoré majú päť a viac detí, od roku 1976 výrazne klesol z 20 % na stabilných 5 % po roku 1990. Autorka vo svojom výskume skúmala motivácie a prekážky žien z veľkých rodín, ktoré často obetovali svoje osobné sny, pohodlie a spoločenské postavenie v prospech materstva. Hlavné výzvy neboli finančné náklady, ale zrieknutie sa času, slobody a alternatívnych možností života. Viera a náboženské hodnoty boli pre mnohé ženy rozhodujúce, pričom materstvo považovali za svoje životné poslanie.
Finančné stimuly zo strany štátu sa ukazujú ako nedostatočné, pretože neodpovedajú na hlboké hodnotové motivácie spojené s rozhodnutím mať viac detí.
Veľké rodiny vytvárajú priestor pre rozvoj cností, ako sú obetavosť, solidarita a schopnosť riešiť problémy, čo pozitívne ovplyvňuje spoločnosť. Kultúra individualizmu a materiálne hodnoty oslabujú rodinné a spoločenské väzby, čím prispievajú k nízkej pôrodnosti.
Autorka upozorňuje: „Podľa žien z mojej výskumnej vzorky náš národ pochybil, keď prijal neomaltuziánsku paradigmu: že viac ľudí môže byť problémom – pre rodinu, ekonomiku či národ. Zlom nastal, keď sa normou pre manželstvo stalo nadmerne plánované rodičovstvo korunované zámernou sterilitou.“
Náboženské spoločenstvá a sloboda praktizovania viery sú kľúčové pre podporu väčších rodín. Rodiny s viacerými deťmi obohacujú štát nielen demograficky, ale aj rozvojom cností, ktoré sú základom verejného života. Náboženská sloboda je prezentovaná ako jediná politika, ktorá môže zvrátiť pokles pôrodnosti a podporiť hlbšie hodnoty spojené s materstvom. Nejde však len o slobodu praktizovať bohoslužby – náboženstvo nie je slobodné, ak nemôže pomáhať rodinám pri odovzdávaní viery a tradícií ich deťom. „Pod „robustnou“ náboženskou slobodou teda rozumiem to, že náboženským inštitúciám je umožnené vychovávať a vzdelávať deti. Národy, ktoré vytláčajú posvätné funkcie náboženstva na okraj spoločnosti, budú aj naďalej žať jalové plody sklamania.“
Zdroje: Denník Štandard, Verbum.
obrázok vytvorený pomocou recraft.ai
